Medzinárodný cestovný ruch klesol v prvej polovici roku 2020 o 65%, pričom v apríli 2019 poklesol o kritických -97%. Masívny pokles dopytu po medzinárodnom cestovnom ruchu, v priebehu prvého polroka 2020 sa premieta do straty vývozných výnosov z medzinárodného cestovného ruchu, vo výške asi 460 miliárd USD. To predstavuje viac ako päťnásobok straty tržieb, zaznamenanej v roku 2009, počas svetovej hospodárskej a finančnej krízy. Zobuďme sa! Niekoľko desiatok rokov štatistiky WTO vyhodnocovali cestovný ruch ako ďaleko najúspešnejší celosvetový trh, ďaleko pred všetkými, umelo udržiavanými závislosťami, ako sú fosílne palivá, smrť rozosievajúce zbrane, či drogy. Ďaleko pred Microsoftom, automobilkami, či Coca-colou.  Pre koho teda bolo to bolo dobré, v čí prospech sa deje dnešné šialenstvo? Všetci utrpeli straty. Odpovedzme si na základné otázky: Kedy sa takéto niečo deje?  Kedy celý svet trpí?  Odpoveď je naporúdzi. Jedine pri globálnej pohrome. Lenže toto nie je živelná pohroma, ale človekom premyslený útok človeka proti ľudskosti. Zvierat, ani majetku sa nijako nedotkne. Toto je globálna mikrobiologická vojna! Je to vyhladzovacia vojna, decimácia, ktorej cieľom je znižovanie populácie, po ktorom napríklad volajú svetové elity, viď. WEF Davos 2020 Áno, sme vo vojne, akú svet ešte nevidel, už znejú trúby jazdcov apokalypsy, počujete? Vidíte? Vnímate? Dokedy ešte chcete spať?   Pohostinnosť je prirodzenou vlastnosťou človeka a pohostinstvo je tým najstarším remeslom na svete. Zabrániť sa mu dá jedine elimináciou ľudí a to sa práve deje. Koronu nikto nelieči, pokojne podliehame tlaku na prevenciu proti požiaru, hoci už dávno horí. Nikto nehasí chorobu, ktorá tu už je, šialenstvo sa udržuje a  požiar ďalej rozširuje. Pozvoľna apokalypsa naberá na sile, no väčšina spí, ako stádo jahniat čaká na porážku. Teraz, pokiaľ ešte máme silu, teraz treba zmenu stratégie a hlavne začať  konať. Onedlho už nebude pre koho byť pohostinnými.  Pýtate sa, tak teda ako na to?  No, hurá, dobré ráno! Každý si najprv upracme pred vlastným prahom, potom môžeme hovoriť o pohostinnosti. Vráťme sa nazad domov, k rodine. Inštitút rodiny bol posunutý do úzadia, zošnurovanými protichodnosťami  zákonov, schovávajúcich sa za rôzne izmy, nabaľujúc sa jedno cez druhé, bez ohľadu na spravodlivosť. Vo výsledku štatistika rozvodovosti v západnom svete sa rovná “hodiť si mincou”. Slovom lotéria. To vari všetci sme gemblermi? Vráťme sa k základným hodnotám zachovania človeka na Zemi, akými sú:  svojpomoc,  vzájomná spolupráca,  sebestačnosť,  spolupatričnosť,  láska, Tieto hodnoty boli historicky potvrdené, žiadny izmus ich nespochybnil, ani historické zmeny civilizácie ich nevyvrátili, prežili každý režim, ba ani vojny tieto hodnoty nespochybnili. Prečo by sme o nich mali pochybovať my, práve teraz? Potrebujete vari nejaký predpis k tomu, aby ste boli oprávnení existovať vo svojich rodinách? Len sa pekne vráťme k slobodnému sedliackemu rozumu. Predsa rozdiel medzi dobytkom a človekom je zrejmý, či nie? Svojpomoc a vzájomná spolupráca sú na prvý pohľad jasné požiadavky, ale ako zabezpečiť sebestačnosť a pritom zostať vo vzájomnej láske a úcte? Toto je tá otázka, ktorej kľúčovým motívom je ako “MAŤ”.  Skutočnosť, však je iná. Teraz ide o prežitie, nezabúdajte. Správnou otázkou je ako “BYŤ”. Áno, aby sme mohli byť, musíme aj mať. Od základných existenčných hodnôt, až po nadhodnoty dotvárajúce civilizáciu človeka. K tomu potrebujeme vieru, že celý vesmír sa spojí, aby nám umožnil to, čo skutočne chceme.  Ako chceme žiť, tak sa budeme mať. Samozrejme, je nemožné aby sme zrazu všetci robili všetko. Dnes už je ťažko vrátiť sa aj k pôde a chovu. Malé deti si myslia, že mliečko sa vyrába v supermarkete. Vojny redukujú mestskú populáciu v prvom rade, ale to neznamená, že nemôže prežiť. Musí len prispôsobiť svoje myslenie existujúcim možnostiam rovnako, ako to robia sedliaci.  “Nepozerám, čo kde lieta, robím to, čo ma živí!” Opieram sa o to, čo mám k dispozícii, nenakúkam susedovi do taniera. Dnes ešte môžeš ukradnúť u susedov a zajtra budeš kde kradnúť, keď prežiješ sám? V cestovnom ruchu sa musíme tiež vrátiť k primárnej a sekundárnej ponuke. K tomu, čo je tu a teraz, čo núka naša lokalita a aký ľudia tam žijú. Aj v čase konjunktúry sa potvrdila potreba úzkej spolupráce, spoľahlivosti a zodpovednosti vo všetkých odvetviach ekonomiky, no v cestovnom ruchu obzvlášť. Avšak, reštriktívna politika štátu, trhové mechanizmy a eskalácia súťaživosti o to “mať”, prakticky úplne vymazali základné a večné hodnoty. Svoju lokalitu musíme vidieť ako rodinu z vnútra, aj zvonka. Slovníkom cestovného ruchu hovoríme o cieli, destinácii. Rodina žije z možností danej lokality a schopností jej obyvateľov. Rodinných príslušníkov si nevyberáme, žijeme s nimi. Staviame však na tom, čo je v nás dobré a nedávame voľný priechod zlobe. Každý sme na niečo iné dobrí, nikto nie je viac a nikto menej. Žijeme v binárnom svete, načo by boli lekári, bez chorých? Prirodzene, jeden lekár môže pomôcť tisícom, no jeden chorý žiadnemu lekárovi nepomôže inak, než tým, že je chorý. V tom je rozdielnosť hodnoty práce lekára a jeho pacienta, no ľudsky je to stále len jeden človek, jeden hlas. V rodine máme starších, aj mladších príslušníkov, mužov a ženy. Podľa ich schopností a miery zodpovednosti spoliehame na prísľub role, ktorú na seba prevzali. Každý člen rodiny je dôležitý, ale naše role sa líšia podľa miery zodpovednosti, ktorú sme schopní zodpovedne na seba vziať. Dobrým príznakom pohostinnosti lokality je kvalita jej informačného systému. Vo svete už nie je žiadnou novinkou budovanie destinačných informačných centier, typu “ONE STOP”. Na jedno zastavenie máte k dispozícii všetko, čo daná lokalita ponúka a umožňuje. Od turizmu, až po pomoc v núdzi, od folklóru, po biznis a služby. Tieto centrá sa budujú na frekventovaných trasách tak, aby efektívne vykrývali smery a ciele cesty, do danej destinácie. ONE STOP má k dispozícii aktualizovaný katalóg ponuky danej lokality a zabezpečí z jedného miesta všetko potrebné pre návštevníka. Je podporované práve tými, ktorých ponuku propaguje a predáva, ako aj kupujúcimi. Tým je životaschopnosť centra zabezpečená, ako trvalo udržateľná inštitúcia. Práve v dobe krízy môže predstavovať dôležitý spojovací prvok ako pre miestnu komunitu, tak aj pre návštevníkov a pocestných. Rodina nikdy nemôže byť otvorená pre širokú verejnosť. Rodina je uzavretá komunita, do ktorej môžu pribúdať len rodinní príslušníci. Pokiaľ chceme tento princíp presadiť do života a vmestnať ho do zákonom