Zavádzame na český trh absolútnu novinku medzi destilátmi. Smrekovička 40%, prvý a jediný destilát na svete, pripravený z jarných výhonkov smreku obyčajného, lat. picea abies. Smrekové výhonky obsahujú ohromné množstvo fytoncídov a terpénov, ktoré sú považované za prírodné antibiotiká, rovnako aj látky podporujúce imunitu, čistiace organizmus, odbúravajúce vrásky a zrýchľujúce bunkovú výmenu, podporujúce horné dýchacie cesty, aj trávenie. Smrekovičku vyrába liehovar SABER v Brezne, okr. Banská Bystrica, Slovensko. Svieži dych smrekov, jedinečná, nenapodobiteľná chuť a dobrá nálada. Na zdravie!
Smrekový sirup, fyto-nektár
Sirup, je veľmi široko zaužívaný výraz k označovaniu najrozmanitejších rastlinných nápojov, ktoré sa vyrábajú väčšinou varením vo vode za prítomnosti cukru, prípadne obohacované inými stabilizátormi, konzervantmi, dochucovadlami, esenciami, slovom „É-čkami“. Smrekový nektár je vlastne tiež sirup, ale bez prídavku vody, bez tepelného spracovania, bez iných chemikálií. Jediné čo je spoločné, je prídavok repného cukru, ktorý je nevyhnutný k dosiahnutiu riadeného procesu rozkladu rastliny na elementárne látky. Zatiaľ čo výroba bežného sirupu trvá len niekoľko hodín, dní, výroba fyto-nektáru si vyžaduje celé mesiace, ba až roky. Nemá nič spoločné s procesom výroby sirupov. Zrenie fyto-nektáru je kľúčovým procesom, charakteristickým dlhou dobou, potrebnou k dosiahnutiu správneho výsledku. Predstavuje originálny slovenský produkt, vyrobený na báze slovenského patentu, zapísaný na ÚPV SR, pod ochranou úžitkového vzoru, pod značkou č. ÚV5436, už v roku 2010. Spôsob výroby smrekového sirupu, podľa tohto opisu bol ocenený celosvetovou certifikačnou autoritou PEFC, v roku 2013 získal v Ženeve II. miesto spomedzi 46 súťažných projektov z celej Európy a tretie miesto na celosvetovej úrovni. Smrekový sirup vyrábame zo smrekových výhonkov, nazbieraných z horských smrekov. Najmä zo stromov, rastúcich v oblastiach s nadmorskou výškou nad 660mnm. Dodáva sa v balení 2,5 dcl, bez prídavku vody. Zber smrekových výhonkov prebieha v horských lokalitách Horehronia a Nízkych Tatier, ktoré sú zaregistrované v PEFC. Prvý sirup bude na predaj od polovice augusta. Množstvo je obmedzené. Účinky výhonkov ihličnanov sú známe od nepamäti, avšak osobitnú rolu zohráva smrek obyčajný, Picea Abies, rodu Pinaceae. Smrekové výhonky, obsahujú množstvo látok, ktoré vznikajú fotosyntézou. Tieto látky, najmä bielkoviny, glukóza, kyselina askorbová, enzýmy a silice, blahodarne pôsobia na ľudský organizmus. Z výhonkov ich extrahujeme vystavením výhonkov abiotickému stresu. Vplyvom nadbytku sacharidov, pri nedostatku vody, kyslíka, teplotách do 25°C a slnečného žiarenia, dochádza k reakcii, dočasným, negenetickým, odpovediam na stres, ktoré nazývame aklimácia. Obranné mechanizmy rastlín na abiotický stres, zahrňujú nasledovné reakcie: • tvorba stresových bielkovín, • príjem, alebo syntéza osmoregulačných zlúčenín (soli, cukry …), • syntéza zlúčenín znižujúcich bod mrazu vody (napr. glycerol), • syntéza zlúčenín odstraňujúcich toxické látky (napr. organické kyseliny vyzrážajú hliník), • odstraňovanie reaktívnych foriem kyslíka, • zmeny hladiny hormónov a ultrazvukové odozvy Vďaka fotosyntéze dochádza k štiepeniu zložitých cukrov a uvoľňovaniu fenolickách látok do sirupu, ktorý takto získava mnoho zdraviu prospešných látok. Oxid uhličitý a voda reagujú pri tvorbe glukózy a kyslíka vo fotosyntéze: 6CO2 + 6H2O → C6H12O6 + 6O2 Obsahuje veľké množstvo éterických fytoncídov, obsiahnutých predovšetkým v bornylacetáte. Je tiež bohatý na terpény – zlúčeniny rastlinného pôvodu, používané pri liečebných, preventívnych a kozmetických procesoch. Medzi ne patrí: gáfor, A-pinén, borneol, limonén, bisabolén, kadinén, humulén (A-kariofilén) a iné. • A-pinén uvoľňuje dýchacie cesty a podporuje vykašliavanie. • Borneol slúži na získavanie gáforu, estery borneolu majú upokojujúci účinok. • Bisabolén a kadinén majú protizápalové pôsobenie. • Humulén (A-kariofilén) vykazuje antikancerogénny účinok (podporuje ochranu organizmu proti rakovine) a zmierňuje stres. • Limonén má takisto antikancerogénne pôsobenie. • Borneol, A-pinén a gáfor sa používajú pri liečbe ochorení tráviaceho ústrojenstva a žlčových ciest. • Niektoré terpény, ako napríklad limonén alebo borneol odpudzujú komáre a roztoče. Výskumy nórskych a anglických vedcov potvrdili aj hojný výskyt kyseliny ferulovej, ktorá sa považuje za antioxidant, je vysoko účinná pri spaľovaní tukov a na rast svalovej hmoty. Zároveň sa používa v kozmetike proti vráskam, na ochranu pred UV žiarením Pravidelné užívanie smrekového sirupu, viď. Pribalovy-letakX-1, a nápojov s jeho obsahom, posilňuje imunitný systém, odolnosť voči vírusom a nachladnutiu, resp. zvyšuje odolnosť voči chladu. Nárast celkovej vitality a psychickej pohody je zreteľný po každom užití. Avšak vysoký obsah cukru, v sirupe až 20%, naznačuje oprávnenosť obavy z nárastu hmotnosti, pri nadmernom užívaní sirupu. Odporúča sa vynechať sladenie cukrom, ak užívame sirup intenzívnejšie. Zamedzuje kalcifikácii kĺbov a tepien, zmierňuje symptómy vodnatielky – dny a reumy. Veľmi priaznivo pôsobí na horné dýchacie cesty, zmierňuje alergie a prejavy astmy, horúčkovité ochorenia, chrípky, angína,…
Smrekové výhonky
Zázrakom prírody sú sviežo zelené končeky konárov, ihličnanov z čeľade borovicovitých, lat. Pinaceae, ktoré sa objavia z jari do leta. Primárny metabolizmus smrekov je špecializovaný na rast stromu a sekundárny metabolizmus zabezpečuje jeho ochranu, veľmi zjednodušene povedané. Vo výhonkoch sa ukladajú zásoby metabolitov primárneho aj sekundárneho metabolizmu. Vlastne, výhonky zhromažďujú v sebe všetky látky, ktoré sú potrebné pre prežitie stromu aj v naozaj ťažkých podmienkach, ako je sucho, požiar, či záplavy, veľké výkyvy teplôt, zemetrasenie, úder bleskom a iné. Stromy dokážu predvídať vývoj počasia na dlhú dobu dopredu. Podľa toho si aj vytvárajú zásoby, teda výhonky. Smrekové výhonky obsahujú minimum vody. Aj preto dobre znášajú aj vysoké mrazy. SAKAI (ex. SCHMIDT-VOGT, 1989) uvádza, že u dehydrovaných výhonkov smreka je letálna hranica až pri -70°C. Táto informácia je dôležitá aj z hľadiska využitia mrazu, za účelom dlhodobého skladovania výhonkov. Pozorný človek dokáže prečítať signály od výhonkov o nadchádzajúcom roku alebo si aspoň urobí predstavu o blížiacom sa lete. Zaujímavosťou je aj fakt, že konáre smrekov, z ktorých sme výhonky odobrali, do týždňa-dvoch vytvoria nové výhonky, no v omnoho väčšom počte. Samozrejme, len počas vegetačného obdobia. Teda stromu nijako neubližujeme, pokiaľ neberieme výhonky z vrcholovej ružice mladých stromčekov. To by deformovalo rastúci kmeň stromu do nežiadúcich tvarov. Pravda, ak nehovoríme o smrekovom živom plote. Treba si uvedomiť, že ihličnany vo všeobecnosti sú pre človeka toxické, no my vieme, že výhonky pôvodných karpatských smrekov pre človeka toxické nie sú. Nás teda zaujímajú smrekové výhonky, ktoré sa vytvoria na Smreku obyčajnom, lat. Picea Abies, pôvodný karpatský fenotyp. Ochutnávkou zistíme, či sme našli ten správny smrek. Výhonky musia byť kyselkavé a nie horké. Horké nie sú ani chutné a sú doslova nevhodné na sirup. Skúsenosťou zistíte, že nie je smrek ako smrek, aj keď na prvý pohľad vyzerajú rovnako. Zberačov až bolestivo prekvapí aj rozdiel v rozmiestnení ihličia pozdĺž konára a v pichľavosti ihlíc. Vhodné smreky nie sú také pichľavé a ich ihličie rastie po stranách vetvičiek, na rozdiel od nevhodného smreka, ktorému rastú ihlice dookola vetvičiek. Rozdiel je aj vo vzhľade samotných výhonkov. Tie nevhodné smreky majú výhonky tučnejšie, krajšie, ich špičky sú akoby pokryté svetlohnedou čiapočkou, ktorú tam zanechalo púzdro výhonku. Práve tieto čiapočky často signalizujú už na prvý pohľad, že ide o nevhodný smrek. V našej zemepisnej šírke, okolo 48-ej rovnobežky je jarné vegetačné obdobie smrekov zhruba od začiatku mája, do tretieho júnového týždňa, v roku. Samozrejme, záleží to hlavne od počasia. Niekedy jar začína skôr a niekedy zase trvá dlhšie, niekedy oboje. Istých však býva v priemere 51 dní produkcie smrekových výhonkov, ročne. Keď je sucho stromy rýchlo spotrebujú zásoby, uložené vo výhonkoch a tieto rýchlo zdrevnatejú. Potom už na konzumáciu nie sú vhodné a ani na sirup. Keď veľa prší, smrekové výhonky rastú ako divé, ale majú len málo cukrov a sekundárnych metabolitov, ktoré sú pre človeka veľmi prospešné. Nakoniec, mokré výhonky nemožno nakladať na sirup, pretože splesnivejú. Každý, kto už skúsil čo to zo smrekových výhonkov vyrobiť, či len tak surové konzumovať vie, že najlepšie je zbierať výhonky z bočných vetiev stromov. Výhonky by mali byť suché, tučné, kyslastej chuti, ideálne v dĺžke 3 cm, v dobe od 1. mája do 24. júna. Jar nie je práve obdobím suchého počasia, takže každý pekný deň je potrebné využiť na zber. Ak nás zastihol dážď, výhonky musíme vysypať a rozložiť na plátno a presušiť. Na nakladanie na sirup nikdy nepoužívame mokré.
