Fytosirupy
Úlohou tohto článku je laický opis aplikácie génia prírody, v prospech človeka, vysvetlenie rozdielu medzi bežnými potravinárskymi sirupmi a produktmi vyrobenými podľa patentového opisu
Vo všeobecnosti sa za sirupy považujú nealkoholické nápoje, ktoré vznikli varením cukru vo vode, s pridaním špecifických rastlinných výťažkov.
Existuje celý rad sirupov používaných pri výrobe potravín, ako napríklad:
- Glukózový sirup
- Kukuričný sirup
- javorový sirup
- Vysoko fruktózový kukuričný sirup , široko používaný v USA [2] [3] [4] [5]
- Zlatý sirup , vedľajší produkt rafinácie kryštalizovaného cukru
- Trstinový sirup vyrobený z cukrovej trstiny
Naše sirupy sme nazvali súborne ako Fytosirupy nie náhodou. Vyrábame ich z rôznych častí rastlín, čisto prírodnou cestou. Prostredníctvom fotozyntézy, teda slnečného žiarenia a repného cukru. Bez použitia tepelného spracovania, vody, či akýchkoľvek iných chemických látok, konzervantov, stabilizátorov, emulgátorov, farbív, ….
Zrenie fytosirupov.
V priebehu niekoľkých týždňov, mesiacov, ba až rokov sa metabolity rastliny zachytia do čírej tekutiny – sirupu. Avšak tento sirup svojim zložením pripomína skôr nektár. Aby bolo jasné, že ide o primárny produkt našej výroby sirupu, označujeme ho prívlastkom nektár. Napríklad Smrekový sirup – nektár.
Nektár vzniká vďaka uvoľňovaniu stresových látok a elektrochemických procesov fotosyntézy. Natlačením častí rastlín v uzavretej nádobe, bez prísunu vody a vzduchu, pri dostatočnej teplote, nastaváva abiotický šok. Dochádza k reakcii, dočasným, negenetickým, odpovediam na stres, ktoré nazývame aklimácia.
Obranné mechanizmy rastlín na abiotický stres, zahrňujú nasledovné reakcie:
• tvorba stresových bielkovín,
• príjem, alebo syntéza osmoregulačných zlúčenín (soli, cukry …),
• syntéza zlúčenín znižujúcich bod mrazu vody (napr. glycerol),
• syntéza zlúčenín odstraňujúcich toxické látky (napr. organické kyseliny vyzrážajú hliník),
• odstraňovanie reaktívnych foriem kyslíka,
• zmeny hladiny hormónov a ultrazvukové odozvy
Fotosyntéza rastlín je veľmi zložitý proces, ktorého dôsledkom je podpora metabolizmu všetkého živého. Ak hovoríme o rastlinách, treba si uvedomiť, že v etape svojho rastu, anabolizmu, živia sa tými najjemnejšími látkami z pôdy, čo im umožňuje slnko, teda fotosyntéza. Primárnymi metabolitmi sú cukry,. Tie slúžia ako základný stavebný materiál tela rastliny. Zároveň si rastlina vytvára tzv. sekundárne metabolity, ktoré slúžia k zabezpečeniu života rastliny. A tak, ako z ničoho vzniká rastlina, tak sa aj v ničotu obracia v procese katabolizmu, teda svojho úhynu. Zase slnko napomáha k rozkladu rastliny na tie najjemnejšie látky, ktoré sa rozptýlia do pôdy a do vzduchu, k osohu všetkého živého. Ľudí nevynímajúc. Vhodným navodením katabolickej dráhy metabolizmu rastliny získavame z nej cukry a celú radu aktívnych látok, sekundárnych metabolitov.
Počas zrenia nektáru tieto procesy pokračujú, podľa vzoru prírody, avšak v uzavretom, anaeróbnom, prostredí, bez prívodu vzduchu. Jednou vetou by sme ju mohli opísať ako proces, ktorý má za následok kumuláciu a premenu energie slnečného žiarenia v brečke a následné uvoľňovanie premenenej energie počas temnej fáze fotosyntézy. Takto získaná energia poháňa katabolizmus rastliny, premenu zložitého na jednoduché. Od prelamovania zložitých cukrov na jednoduché, uvoľňovanie sekundárnych metabolitov, až po rozklad toxínov na bielkoviny a cukry.
Obranné mechanizmy rastlín a fotosyntéza spolu pôsobia tak, že stresovaná časť rastliny uvoľní bielkovinu, ktorej úlohou je hľadať kontakt s pôvodnou rastlinou. Hľadá zdroj živín a predovšetkým sacharidy. Tými sme ju bohato zásobili vo forme repného cukru, ktorý je vlastne zložený z fruktózy a glukózy. Označujeme ho ako disacharid. Rastlina k svojej výžive potrebuje jednoduchý cukor, preto je schopná v procese fotosyntézy, za spolupôsobenia stresových bielkovín, rozložiť repný cukor na jeho jednoduché zložky, monosacharidy. Bez použitia enzýmov, chemikálií, či tepelnej energie, pri dostatočnej dobe ožarovania slnečnou energiou dochádza k vzniku nektáru, ktorý už obsahuje sekundárne metabolity aj jednoduché cukry. Dodaný repný cukor sa však nepremení všetok a tak jeho nepremenená časť zostáva v nektári, aj v brečke. V konečnom dôsledku to vôbec nie je problém. Práve naopak, zostatková sacharóza dáva viaceré výhody a príležitosti ďalšieho použitia.