Využitie abiotického šoku
V zdravom prostredí je úlohou primárneho metabolizmu rastliny produkcia látok k rastu nevyhnutných, tzv. primárnych metabolitov a vytváranie ich zásob. Naopak, stres vedie k šoku, ktorý spúšťa akoby záložný plán B. Ten má za úlohu vzdať sa stresovaných častí rastliny v prospech celku a naopak. Mechanicky oddelené časti rastliny sa budú snažiť nájsť kontakt s pôvodnou rastlinou a splniť si svoju geneticky naprogramovanú úlohu: odovzdať svoje zásoby v prospech celku.
Preto napríklad stromy na horských hrebeňoch nikdy nebudú vysoké a rovné. No ich drevo je nesmierne húževnaté a tvrdé oproti jedincom z lesných porastov na rovinách.
Nejde tu len o mechanické pôsobenie síl. To čo viedlo k rastu rastliny, vedie k deštrukcii stavby stresovanej časti rastliny. Pritom nutne dochádza k rozbaľovaniu zložitejších cukrov na jednoduchšie. Na to nadväzujú stresové reakcie sekundárneho metabolizmu, v rámci ktorých sa uvoľňujú sekundárne metabolity, prchavé-éterických látky. Mnoho z nich patrí medzi tzv. fytoncídy, ktoré slúžia predovšetkým na ochranu rastlín pred škodcami a stimuláciu osožných a symbiotických organizmov. Práve tieto látky sú predmetom záujmu lekárskych a farmaceutických výskumov. Ľudia často označujú fytoncídy za prírodné antibiotiká, bez vedľajších účinkov a vo väčšine prípadov je to skutočne tak. Treba si však čestne priznať, že niektoré látky, patriace k fytoncídom sú pre človeka toxické ako napríklad niektoré triesloviny, (taníny) a horčiny. Alebo sú človekom len nestráviteľné, ako napr. celulóza. Tieto látky sú označované ako balastné a západná, alopatická medicína sa im vyhýba. V syntetizovanej forme skutočne znižujú ozdravné účinky aktívnych, zdraviu prospešných látok sekundárneho metabolizmu. Avšak, balastné látky tiež zohrávajú nezastupiteľnú rolu v živote rastlín.
Príroda nič nevytvára nadarmo. Rastliny si ich vytvárajú práve v takej miere, aká je nevyhnutná a postačujúca k ich zdravému životu. Potom možno predpokladať, že ak sú v rastline pre človeka látky prospešné, potom k ich správnemu fungovaniu musia byť v liekoch zakomponované aj látky balastné. Pričom ich vzájomný pomer by mal rešpektovať pomer ich prirodzeného výskytu v použitých rastlinách.
Rastliny sa navzájom odlišujú nielen našimi zmyslami postrehnuteľnými rozdielmi. Metabolizmus rastlín je daný genotypom, no prostredie ich výskytu ho modifikuje, čím sa vytvára iný fenotyp. Je bežné, že rastliny rovnakého druhu, obsahujú rozdielne metabolity alebo ich pomery. Môžu vedľa seba rásť napríklad dva stromy rodu Smrek obyčajný, lat. Picea Abies, čeľade Pinaceae. Pritom jeden má vhodné jarné výhonky k priamej konzumácii, či výrobe smrekového sirupu a druhý je horký, ba až toxický. Ide o iný fenotyp, ktorého prirodzený výskyt nepatrí do daného miesta alebo bol vystavený iným stresovým faktorom. Napríklad suchá pôda, difúzne prúdenie vzduchu, napadnutie škodcami, si mohli vynútiť zmenu metabolizmu tohto stromu, v záujme jeho prežitia.
Je vecou odborných znalostí, preskúšaných empirickými skúsenosťami, aby sme zdokonaľovali naše schopnosti využitia týchto darov prírody. Ak naše metódy budú vychádzať z prírodných vzorov a budú uplatňované ohľaduplne, šetrne k prírode, kráčame cestou úspechu. Cestou efektívneho, trvalo udržateľného rozvoja kvality života človeka, prírody a ich vzájomného spolunažívania.
Ak niečo príroda vytvára, tak sa to deje jednoducho, ľahko, tak ako rastie tráva alebo ako voda tečie zhora nadol. Nič, len súlad prírodných zákonitostí.
