FYTO NEKTÁR – Primárny produkt fotosyntézy. Vzniká zmiešaním častí rastlín a repného cukru, za dobu min. 3 mesiacov až 24 mesiacov zrenia, pričom, za pomoci fotosyntézy sa navodí aklimácia, abiotický šok a metabolizmus rasliny prejde na katabolickú dráhu, kedy dôjde k postupnému rozkladu rastliny na primárne a sekundárne metabolity, pričom dochádza aj ku štiepeniu zložitejších cukrov na jednoduchšie, ktoré sa zároveň viažu sekundárne metabolity, vrátane éterických, ktoré by za iných okolností vyprachali do ovzdušia. Po oddelení brečky od vzniknutej tekutiny, je táto zhromažďovaná vo vyzrievacích úzavretých nádobách, po dobu najmenej 6 – 36 mesiacov, počas ktorej dochádza k sedimentácii nečistôt a vyzrievaniu fyto-nektáru. Neobsahuje žiadne pridané chemické látky, ani vodu. Bez tepelného spracovania a stabilizácie. Doba zrenia je dôležitá pre kvalitu fyto nektáru. FYTO SIRUP – derivát, vyrobený macerovaním odpadovej brečky z primárnej výroby v prevarenej vode, vychladenej na teplotu cca 42°C, po dobu min 72 hodín, v tme a v aneróbnom prostredí. Po následnom oddelení brečky od vzniknutej tekutiny, je táto zhromažďovaná vo vyzrievacích úzavretých nádobách, po dobu najmenej 7 dní až 12 mesiacov, počas ktorej dochádza k sedimentácii nečistôt a vyzrievaniu fyto-sirupu. Neobsahuje žiadne pridané chemické látky, ani vodu. Bez tepelného spracovania a stabilizácie. Doba zrenia je dôležitá pre kvalitu fyto sirupu. FYTOVKA – derivát, vyrobený macerovaním odpadovej brečky z primárnej výroby v prevarenej vode, vychladenej na teplotu cca 80°C, po dobu min 72 hodín, v tme a v aneróbnom prostredí. Po následnom oddelení brečky od vzniknutej tekutiny, je táto zhromažďovaná vo vyzrievacích úzavretých nádobách, po dobu najmenej 7 dní až 12 mesiacov, počas ktorej dochádza k sedimentácii nečistôt a vyzrievaniu fytovky, osviežujúceho nápoja. Neobsahuje žiadne pridané chemické látky, ani vodu. Bez tepelného spracovania a stabilizácie. Doba zrenia je dôležitá pre kvalitu fyto sirupu. Kvalitatívne rozdelenie Fyto nektár: ARCHÍVNY, jantárový, číry, s peľom, skorý, Fyto sirup: jantárový, číry, s peľom, FYTOVKA: jantárová číra miešaná s inými rastlinami EKRAZIT = FYTONEKTÁR + KAYENSKÉ KORENIE
Žihľava
„Svet je ako žihľava; vyruš ju a zúrivo ťa poštípe. No pevne ju uchop a ani nemukne.“ Gróf Robert Bulwer-Lytton Zo žihľavy sa zbierajú vrcholové ružice listov. Robí sa z nich vynikajúci jarný špenát. Žihľavy je všade habadej. Je dobré jesť ju často, veď je to bezpochyby jedna z najosožnejších rastlín na Zemi. Vždy si nazbierame aj na sušenie na bylinkové čaje alebo do kúpeľa. V kuchyni sa používa ako prísada, pre svoju slanú chuť a zelenú farbu. Čerstvá aj sušená. Dobrá je aj na vlasy a pokožku.
Chránené heslom: Kuchárka z lesa
Článok nemá zhrnutie, pretože je chránený.
Smrekový sirup, fyto-nektár
Sirup, je veľmi široko zaužívaný výraz k označovaniu najrozmanitejších rastlinných nápojov, ktoré sa vyrábajú väčšinou varením vo vode za prítomnosti cukru, prípadne obohacované inými stabilizátormi, konzervantmi, dochucovadlami, esenciami, slovom „É-čkami“. Smrekový nektár je vlastne tiež sirup, ale bez prídavku vody, bez tepelného spracovania, bez iných chemikálií. Jediné čo je spoločné, je prídavok repného cukru, ktorý je nevyhnutný k dosiahnutiu riadeného procesu rozkladu rastliny na elementárne látky. Zatiaľ čo výroba bežného sirupu trvá len niekoľko hodín, dní, výroba fyto-nektáru si vyžaduje celé mesiace, ba až roky. Nemá nič spoločné s procesom výroby sirupov. Zrenie fyto-nektáru je kľúčovým procesom, charakteristickým dlhou dobou, potrebnou k dosiahnutiu správneho výsledku. Predstavuje originálny slovenský produkt, vyrobený na báze slovenského patentu, zapísaný na ÚPV SR, pod ochranou úžitkového vzoru, pod značkou č. ÚV5436, už v roku 2010. Spôsob výroby smrekového sirupu, podľa tohto opisu bol ocenený celosvetovou certifikačnou autoritou PEFC, v roku 2013 získal v Ženeve II. miesto spomedzi 46 súťažných projektov z celej Európy a tretie miesto na celosvetovej úrovni. Smrekový sirup vyrábame zo smrekových výhonkov, nazbieraných z horských smrekov. Najmä zo stromov, rastúcich v oblastiach s nadmorskou výškou nad 660mnm. Dodáva sa v balení 2,5 dcl, bez prídavku vody. Zber smrekových výhonkov prebieha v horských lokalitách Horehronia a Nízkych Tatier, ktoré sú zaregistrované v PEFC. Prvý sirup bude na predaj od polovice augusta. Množstvo je obmedzené. Účinky výhonkov ihličnanov sú známe od nepamäti, avšak osobitnú rolu zohráva smrek obyčajný, Picea Abies, rodu Pinaceae. Smrekové výhonky, obsahujú množstvo látok, ktoré vznikajú fotosyntézou. Tieto látky, najmä bielkoviny, glukóza, kyselina askorbová, enzýmy a silice, blahodarne pôsobia na ľudský organizmus. Z výhonkov ich extrahujeme vystavením výhonkov abiotickému stresu. Vplyvom nadbytku sacharidov, pri nedostatku vody, kyslíka, teplotách do 25°C a slnečného žiarenia, dochádza k reakcii, dočasným, negenetickým, odpovediam na stres, ktoré nazývame aklimácia. Obranné mechanizmy rastlín na abiotický stres, zahrňujú nasledovné reakcie: • tvorba stresových bielkovín, • príjem, alebo syntéza osmoregulačných zlúčenín (soli, cukry …), • syntéza zlúčenín znižujúcich bod mrazu vody (napr. glycerol), • syntéza zlúčenín odstraňujúcich toxické látky (napr. organické kyseliny vyzrážajú hliník), • odstraňovanie reaktívnych foriem kyslíka, • zmeny hladiny hormónov a ultrazvukové odozvy Vďaka fotosyntéze dochádza k štiepeniu zložitých cukrov a uvoľňovaniu fenolickách látok do sirupu, ktorý takto získava mnoho zdraviu prospešných látok. Oxid uhličitý a voda reagujú pri tvorbe glukózy a kyslíka vo fotosyntéze: 6CO2 + 6H2O → C6H12O6 + 6O2 Obsahuje veľké množstvo éterických fytoncídov, obsiahnutých predovšetkým v bornylacetáte. Je tiež bohatý na terpény – zlúčeniny rastlinného pôvodu, používané pri liečebných, preventívnych a kozmetických procesoch. Medzi ne patrí: gáfor, A-pinén, borneol, limonén, bisabolén, kadinén, humulén (A-kariofilén) a iné. • A-pinén uvoľňuje dýchacie cesty a podporuje vykašliavanie. • Borneol slúži na získavanie gáforu, estery borneolu majú upokojujúci účinok. • Bisabolén a kadinén majú protizápalové pôsobenie. • Humulén (A-kariofilén) vykazuje antikancerogénny účinok (podporuje ochranu organizmu proti rakovine) a zmierňuje stres. • Limonén má takisto antikancerogénne pôsobenie. • Borneol, A-pinén a gáfor sa používajú pri liečbe ochorení tráviaceho ústrojenstva a žlčových ciest. • Niektoré terpény, ako napríklad limonén alebo borneol odpudzujú komáre a roztoče. Výskumy nórskych a anglických vedcov potvrdili aj hojný výskyt kyseliny ferulovej, ktorá sa považuje za antioxidant, je vysoko účinná pri spaľovaní tukov a na rast svalovej hmoty. Zároveň sa používa v kozmetike proti vráskam, na ochranu pred UV žiarením Pravidelné užívanie smrekového sirupu, viď. Pribalovy-letakX-1, a nápojov s jeho obsahom, posilňuje imunitný systém, odolnosť voči vírusom a nachladnutiu, resp. zvyšuje odolnosť voči chladu. Nárast celkovej vitality a psychickej pohody je zreteľný po každom užití. Avšak vysoký obsah cukru, v sirupe až 20%, naznačuje oprávnenosť obavy z nárastu hmotnosti, pri nadmernom užívaní sirupu. Odporúča sa vynechať sladenie cukrom, ak užívame sirup intenzívnejšie. Zamedzuje kalcifikácii kĺbov a tepien, zmierňuje symptómy vodnatielky – dny a reumy. Veľmi priaznivo pôsobí na horné dýchacie cesty, zmierňuje alergie a prejavy astmy, horúčkovité ochorenia, chrípky, angína,…
Bazový sirup
Baza čierna (Sambucus nigra) Bazový sirup vyrábame rovnakou technológiou ako sirup smrekový. Vlastne nehovoríme radšej o sirupe, pretože tento sirup sa nevarí, nepridáva sa doň voda, ani žiadna iná chemická látka. Doslova ide o nektár, ktorý vznikne vďaka slniečku a pridaného cukru. Pri zbere odlomené časti rastlín padajú do abiotického šoku, pričom uvoľňujú stresové bielkoviny, ktoré hľadajú výživu, cukror. Vďaka správnemu naloženiu do dózy, cukor majú na dosah. Vďaka fotosyntéze môže nastať proces rozväzovania zložitých cukrov v rastline obsiahnutých. Tým sa v nektári uložia aj éterické látky. Až ďalším derivátom spracovania zrelej brečky je sirup, ktorý sa už získava macerovaním vo vode. V našej zemepisnej šírke baza kvitne približne v rovnakom období ako pučia smreky. Hádam o trochu dlhšie do leta. Preto zber kvetov bazy u nás bezprostredne nadväzuje na zber smrekových výhonkov. Predtým sme používali len čistý kvet bazy, zbavený zelených častí. Po piatich rokoch experimentovania, možno povedať, že je to chyba. Keď sme ponechali mäkké zelené časti dosahovali sme väčší výnos a lepšiu chuť sirupu a navyše sirup získal veľkú odolnosť voči plesniam. Z čistého kvetu, naloženého do 3,8 l dózy, sme dostali okolo 600 ml sirupu. Pridaním mäkkých zelených častí, ktoré sú normálne súčasťou kvetu sme dosiahli výnos z 3,8 l dózy až 1000 ml sirupu. Naše skúsenosti s bazovým sirupom, pripraveným fotosyntézou sú ohromujúce. Tým, že bazový kvet naložíme do pohárov bezprostredne po zbere, zachytíme aj všetky tie prchavé látky ako sú terpény a fytoncídy. Tieto éterické látky sa uvoľňujú, prchajú už pri teplote 17°C. Sú to látky sekundárneho metabolizmu, ktorých úlohou je chrániť vývoj kvetu proti škodlivým baktériám a vírusom a zároveň lákajú opeľovačov. Tieto látky sú pre nás nesmierne osožné. Aj samotný bazový sirup veľmi dobre odoláva plesniam. Ľudové receptúry odporúčajú pripravovať bazový sirup varením vo vode. Asi je zrejmé, že to podstatné sa varením stratí a ostane len voňavý sladký čaj, ktorý na vzduchu okamžite oxiduje. Napriek tomu určité liečivé účinky zostanú, no oproti sirupu, pripraveného fotosyntézou sú mizivé. Nie je to škoda? Ľudia sú zvyknutí sušiť kvet bazy, čo má za následok stratu týchto éterických látok, no na druhej strane sušením vzrastá obsah vitamínu C.
Fytosirupy
Úlohou tohto článku je laický opis aplikácie génia prírody, v prospech človeka, vysvetlenie rozdielu medzi bežnými potravinárskymi sirupmi a produktmi vyrobenými podľa patentového opisu Vo všeobecnosti sa za sirupy považujú nealkoholické nápoje, ktoré vznikli varením cukru vo vode, s pridaním špecifických rastlinných výťažkov. Existuje celý rad sirupov používaných pri výrobe potravín, ako napríklad: Glukózový sirup Kukuričný sirup javorový sirup Vysoko fruktózový kukuričný sirup , široko používaný v USA [2] [3] [4] [5] Zlatý sirup , vedľajší produkt rafinácie kryštalizovaného cukru Trstinový sirup vyrobený z cukrovej trstiny Naše sirupy sme nazvali súborne ako Fytosirupy nie náhodou. Vyrábame ich z rôznych častí rastlín, čisto prírodnou cestou. Prostredníctvom fotozyntézy, teda slnečného žiarenia a repného cukru. Bez použitia tepelného spracovania, vody, či akýchkoľvek iných chemických látok, konzervantov, stabilizátorov, emulgátorov, farbív, …. Zrenie fytosirupov. V priebehu niekoľkých týždňov, mesiacov, ba až rokov sa metabolity rastliny zachytia do čírej tekutiny – sirupu. Avšak tento sirup svojim zložením pripomína skôr nektár. Aby bolo jasné, že ide o primárny produkt našej výroby sirupu, označujeme ho prívlastkom nektár. Napríklad Smrekový sirup – nektár. Nektár vzniká vďaka uvoľňovaniu stresových látok a elektrochemických procesov fotosyntézy. Natlačením častí rastlín v uzavretej nádobe, bez prísunu vody a vzduchu, pri dostatočnej teplote, nastaváva abiotický šok. Dochádza k reakcii, dočasným, negenetickým, odpovediam na stres, ktoré nazývame aklimácia. Obranné mechanizmy rastlín na abiotický stres, zahrňujú nasledovné reakcie: • tvorba stresových bielkovín, • príjem, alebo syntéza osmoregulačných zlúčenín (soli, cukry …), • syntéza zlúčenín znižujúcich bod mrazu vody (napr. glycerol), • syntéza zlúčenín odstraňujúcich toxické látky (napr. organické kyseliny vyzrážajú hliník), • odstraňovanie reaktívnych foriem kyslíka, • zmeny hladiny hormónov a ultrazvukové odozvy Fotosyntéza rastlín je veľmi zložitý proces, ktorého dôsledkom je podpora metabolizmu všetkého živého. Ak hovoríme o rastlinách, treba si uvedomiť, že v etape svojho rastu, anabolizmu, živia sa tými najjemnejšími látkami z pôdy, čo im umožňuje slnko, teda fotosyntéza. Primárnymi metabolitmi sú cukry,. Tie slúžia ako základný stavebný materiál tela rastliny. Zároveň si rastlina vytvára tzv. sekundárne metabolity, ktoré slúžia k zabezpečeniu života rastliny. A tak, ako z ničoho vzniká rastlina, tak sa aj v ničotu obracia v procese katabolizmu, teda svojho úhynu. Zase slnko napomáha k rozkladu rastliny na tie najjemnejšie látky, ktoré sa rozptýlia do pôdy a do vzduchu, k osohu všetkého živého. Ľudí nevynímajúc. Vhodným navodením katabolickej dráhy metabolizmu rastliny získavame z nej cukry a celú radu aktívnych látok, sekundárnych metabolitov. Počas zrenia nektáru tieto procesy pokračujú, podľa vzoru prírody, avšak v uzavretom, anaeróbnom, prostredí, bez prívodu vzduchu. Jednou vetou by sme ju mohli opísať ako proces, ktorý má za následok kumuláciu a premenu energie slnečného žiarenia v brečke a následné uvoľňovanie premenenej energie počas temnej fáze fotosyntézy. Takto získaná energia poháňa katabolizmus rastliny, premenu zložitého na jednoduché. Od prelamovania zložitých cukrov na jednoduché, uvoľňovanie sekundárnych metabolitov, až po rozklad toxínov na bielkoviny a cukry. Obranné mechanizmy rastlín a fotosyntéza spolu pôsobia tak, že stresovaná časť rastliny uvoľní bielkovinu, ktorej úlohou je hľadať kontakt s pôvodnou rastlinou. Hľadá zdroj živín a predovšetkým sacharidy. Tými sme ju bohato zásobili vo forme repného cukru, ktorý je vlastne zložený z fruktózy a glukózy. Označujeme ho ako disacharid. Rastlina k svojej výžive potrebuje jednoduchý cukor, preto je schopná v procese fotosyntézy, za spolupôsobenia stresových bielkovín, rozložiť repný cukor na jeho jednoduché zložky, monosacharidy. Bez použitia enzýmov, chemikálií, či tepelnej energie, pri dostatočnej dobe ožarovania slnečnou energiou dochádza k vzniku nektáru, ktorý už obsahuje sekundárne metabolity aj jednoduché cukry. Dodaný repný cukor sa však nepremení všetok a tak jeho nepremenená časť zostáva v nektári, aj v brečke. V konečnom dôsledku to vôbec nie je problém. Práve naopak, zostatková sacharóza dáva viaceré výhody a príležitosti ďalšieho použitia.
